Category Archives: História

Hemingway a fašistický pozdrav

V roku 1938 rozrušili slávneho spisovateľa Ernesta Hemingwaya dve fotografie. Na jednej bolo vidno rad mŕtvych detí v španielskej Barcelone, zabitých bombami, ktoré zvrhlo Frankovo letectvo počas španielskej občianskej vojny (1936-39). Pri tomto bombardovaní bolo z 875 mŕtvych 118 detí. Hemingwaya zaujímalo, kto dal príkaz na toto bombardovanie civilného obyvateľstva.

Continue reading… →

29. august – sviatok dobrých a zlých

Dnes 70-ročný Žilinčan Ladislav Ťažký spomína na koniec vojny ťažko. V máji 1945 mu v dedinke Divina neďaleko Žiliny partizáni zabili otca, ktorý sa krátko predtým vrátil z Nemecka z väzenia.

Alkohol a nevraživosť spôsobili, že v priebehu pár dní prišlo o život asi 15 ľudí. Za rabovaním, znásilňovaním a vraždami stálo asi 200–členné partizánske komando, ktoré prišlo pomstiť mŕtvych kamarátov. Keď si do Diviny prišla skupina partizánov pre „výpalné“, postavila sa im miestna milicionárska domobrana.

Partizáni predtým zabili krčmára, nemal im čo naliať a rabovali. Skupiny sa dostali do konfliktu, domobrana dvoch partizánov zastrelila, ostatných zadržali. Neskôr ich velitelia milícií prepustili a celú posádku odvelili do Žiliny. „Ráno prišli štyri nákladné autá a chlapov so zbraňami odviezli do Žiliny,“ hovorí Ťažký. Prepustení partizáni sa potom vrátili späť do neďalekého Dlhého Poľa a informovali ostatných o zabití dvoch zo skupiny. Dlhopoľčania potom počkali na odsun milicionárov a vtrhli do Diviny. „Bohu vďaka, že to nestihli dokonať, pretože sa tak strašne opili, že im ostatní ušli,“ spomína Ťažký. Partizáni zabili desať ľudí, ostatní prišli o život v najbližších dňoch. Všetkých hnali za dedinu.

Alkohol spôsobil, že sa mnohým podarilo ujsť. Tí, ktorých chytili, si museli vlastnými rukami vyhĺbiť hrob a partizáni ich dokonali lopatami. Jedného z miestnych dali nahádzať mŕtvych do vyhĺbených jám. „Strieľali, aby nezostali svedkovia,“ hovorí Ťažký. Pohreb obetí sa v obci konal až o týždeň. Vyšetrovanie sa začalo dva dni po ňom, ozajstného výsledku, či nejakého odškodnenia sa dodnes nikomu nedostalo. Ladislav Ťažký má dodnes doma originál listu, v ktorom v roku 1945 jeho matka popisuje udalosti a žiada o potrestanie vinníkov.

Dokonca ho podľa jeho slov pre vyšetrovanie tragických udalostí koncom roka 1994 v centre Žiliny zbili a viac ako mesiac strávil v nemocnici. Vyšetrovanie bitky bolo zastavené, páchateľ je neznámy.

Zločiny spáchané povstaleckou armádou a partizánmi

Zločiny však boli páchané aj partizánmi či niektorými povstaleckými jednotkami. Išlo najmä o vraždy a útoky na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov a predstaviteľov prvej Slovenskej republiky. Celkovo si vyžiadali asi 2400 ľudských životov. Tieto nevyprovokované akcie sa odohrávali v prevažnej miere iba vo vnútri povstaleckého územia a na rozdiel od akcií nacistov nemali systematický charakter ani podporu povstaleckého velenia. Žiadny z povstalcov ani partizánov po vojne nebol za tieto zločiny stíhaný, po vojne neprebehlo ani žiadne vyšetrovanie, ktoré by potvrdilo pravosť všetkých správ o nich.

27. augusta 1944 partizáni a vojaci po obsadení Ružomberku vyvraždili asi sto nemeckých vojakov a zajali 67 príslušníkov Nemeckej strany, ktorých na noc uväznili a na druhý deň ráno spolu s ďalšími asi 20 uväznenými ružomberskými civilmi, ktorých obvinili s kolaborácie s nacistami, odvliekli do priestoru Podsuchá – Biely Potok a tam ich všetkých povraždili. Išlo o prvú masovú vraždu na území Slovenskej republiky. Podľa iných prameňov bol počet zavraždených 146. Byty povraždených občanov Ružomberka povstalci vyrabovali.

30. augusta zlikvidovali partizáni vo Vyhniach tábor detí z vybombardovaných rodín z Porúria aj s vychovávateľkami.

21. septembra 1944 pri železnici vedúcej zo Skleného do Hornej Štubne partizáni Leninského oddielu 1. československej brigády J.V. Stalina guľometmi a granátmi zavraždili 187 mužov vo veku od 15 do 59 rokov a okradli ich mŕtvoly o cennosti. Išlo prevažne o slovenských občanov nemeckej národnosti zo Skleného, ktorí sa vracali z prác na budovaní obranných zariadení pre povstalcov.

11. novembra partizáni pri Humennom postrieľali 150 maďarských vojnových zajatcov.

V novembri 1944 bol podľa dobovej tlače pri Hornej Tureckej, neďaleko sídla štábu 1. československej brigády J.V. Stalina objavený masový hrob s 900 zavraždenými obeťami.

Pre mnohých iných jednotlivcov či skupiny bolo povstanie príležitosťou na vyrovnávanie účtov alebo kriminálnu činnosť. V ojedinelých prípadoch sa k partizánom pridávali jednotlivci aj z čisto alibistických dôvodov, napríklad pre to že dúfali, že im budú po vojne odpustené ich trestné činy.

Na viacerých miestach malo domáce obyvateľstvo práve v dôsledku vyčíňania z partizánov strach a nemeckých vojakov neraz vítalo ako upokojenie situácie. Takto hlásil 25. septembra 1944 SS-Hauptsturmführer H. Hoppe: „Z oslobodených oblastí máme stále nové hlásenia o tom, že slovenské obyvateľstvo je z väčšej časti v ostrom protiklade k partizánom a radostne víta nemeckú armádu. Iba myšlienka na návrat bánd negatívne ovplyvňuje obyvateľstvo a vedie k zdržanlivosti.“

[youtube=http://www.youtube.com/watch?v=2TV8dnIkSos&w=550&h=360]