Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. (Jeruzalemská Biblia)

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo bohom. (Preklad nového sveta Svätých písiem)

 Predexistencia Slova (Logos).

Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.

Na počiatku: Toto sa vzťahuje na nadčasovú večnosť Genesis 1:1 (Na počiatku Boh stvoril nebo a zem). Ján v podstate napísal: „Keď sa začal , Slovo tam už bolo.“ Ide o to, že Slovo existovalo pred stvorením alebo dokonca časom.

Ján objasňuje, že Slovo nie je len začiatok, ale je to začiatok počiatku. Bol tam na začiatku, skôr ako niečo bolo.

Bolo to Slovo: „Malo to Slovo začiatok? Ján hovorí: „Nie, lebo ak sa vrátime k akémukoľvek počiatku, tam už existovalo Slovo.“ Jánovej vízii je jasné, že ‚Slovo‘ nie je nič iné ako Boh, ktorý sám existuje.“ (Priekopa)

„Tento opis je uvedený preto, aby sme mohli okamžite pochopiť nepretržitú históriu, ktorá sa vyčerpáva z nemeranej minulosti, a identitu osoby, ktorá je predmetom tejto histórie.“ (Dods)

Na začiatku bolo Slovo: Slovo prekladá starogrécke slovo Logos. Myšlienka loga mala hlboké a bohaté korene v židovskom aj gréckom myslení.

Židovskí rabíni sa často odvolávali na Boha (najmä v Jeho osobnejších aspektoch) v zmysle Jeho slova. Hovorili o samotnom Bohu ako o „slove Božom“. Napríklad staroveké hebrejské vydania Starého zákona menia Exodus 19:17 (Mojžiš vyviedol ľudí z tábora, aby sa stretli s Bohom) na „Mojžiš vyviedol ľud z tábora, aby sa stretol so slovom Božím.“ V mysli starých Židov by sa fráza „slovo Božie“ mohla použiť na označenie samotného Boha.

Grécki filozofi videli logá ako moc, ktorá dáva svetu zmysel a robí svet usporiadaným namiesto chaotického. Logá boli silou, ktorá nastavila svet do dokonalého poriadku a udržiavala ho v dokonalom poriadku. Logá považovali za „konečný dôvod“, ktorý ovládal všetky veci. (Dods, Morris, Barclay, Bruce a ďalší)

Preto v tomto úvode Ján povedal Židom aj Grékom: „Po stáročia ste hovorili, premýšľali a písali o Slove (logách). Teraz vám poviem, kto je.“ Ján sa stretol so Židmi aj Grékmi tam, kde boli, a vysvetlil Ježišovi pojmami, ktorým už rozumeli.

„Ján používal termín, ktorý sa s rôznymi odtieňmi významu bežne používal všade. Mohol počítať s tým, že všetci ľudia chytia jeho základný význam.“ (Morris)

„Slovo, ktoré sa už používa a pomáha premýšľavým ľuďom v ich úsilí počať Božie spojenie so svetom, Ján ho berie a používa nás na označenie Zjavovateľa nepochopiteľného a neviditeľného Boha.“ (Dods)

A Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh: Týmto brilantným vyhlásením Ján 1:1 kladie jeden z najzákladnejších základov našej viery – Trojicu. Môžeme sa riadiť Jánovou logikou:

· Existuje bytosť známa ako Slovo.

· Táto Bytosť je Boh, pretože On je večný (Na počiatku).

· Táto bytosť je Boh, pretože sa jasne nazýva Bohom (Slovo bolo Boh).

· Zároveň táto Bytosť nezahŕňa všetko, čím Boh je. Boh Otec je odlišná osoba od Slova (Slovo bolo u Boha).

Takže Otec a Syn (Syn je tu známy ako Slovo) sú rovnako Bohom, ale odlišní vo svojej osobe. Otec nie je Syn a Syn nie je Otec. A predsa sú rovnako Bohom, s Bohom Duchom Svätým, ktorý robí jedného Boha v troch osobách.

Slovo bolo u Boha: „Táto predložka znamená osobný styk, a teda samostatnú osobnosť. Ako hovorí Chryzostom: ‚Nie v Bohu, ale s Bohom, ako človek s človekom, večne.'“ (Dods)

A Slovo bolo Boh: „Toto je pravá forma vety; nie „Boh bol Slovo„. Používanie gréckeho jazyka si to absolútne vyžaduje.“ (Alford)

„Luther hovorí, že ‚Slovo bolo Boh‘ je proti Ariusovi: ‚Slovo bolo s Bohom‘ proti Sabelliusovi.“ (Dods)

A Slovo bolo Boh: „Všetko, čo sa dá povedať o Bohu Otcovi, sa dá povedať o Bohu Synovi. V Ježišovi prebýva všetka múdrosť, sláva, moc, láska, svätosť, spravodlivosť, dobrota a pravda Otca. V ňom je známy Boh Otec.“ (Boice)

Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh: Biblia Strážnej veže (svedkovia Jehovovi), nazývaná Nový preklad sveta, prekladá tento riadok úplne inak. Preklad Svedkov Jehovových znie takto: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a Slovo bolo bohom.“ Ich preklad sa používa na popieranie učenia, že Ježiš je Boh, a je to nesprávny a zavádzajúci preklad.

Tvrdenie Strážnej veže, ktorá obhajuje svoj preklad Jána 1:1-2, je, že pretože predtým, ako sa v pasáži druhýkrát použije „Boh“, neobjaví sa žiadny článok (je napísaný „Boh“ a nie „Boh“). V odpovedi na tento prístup ku gréckej gramatike a prekladu sa môžeme odvolávať iba na množstvo iných čias v Novom zákone, kde sa „Boh“ objavuje bez článku. Keby bola Strážna veža úprimná a dôsledná, preložili by „Boha“ ako „boha“ na každom mieste, kde sa objaví bez článku. Zdá sa však, že toto gramatické pravidlo platí len vtedy, keď vyhovuje účelu podpory doktrinálnych presvedčení Strážnej veže. Grécky text Matúša 5:9, 6:24, Lukáša 1:35 a 1:75, Jána 1:6, 1:12, 1:13 a 1:18, Rimanom 1:7 a 1:17 ukazuje, ako Strážna veža prekladá presne tú istú gramatiku pre „Boha“ ako „Boha“ namiesto „boha“, keď to vyhovuje ich účelu.

V hlavnom zdroji, ktorý Strážna veža používa na stanovenie svojho nároku (The Kingdom Interlinear), Strážna veža cituje dve známe grécke autority, aby sa zdalo, že súhlasia s ich prekladom. Ale obaja boli nesprávne označení a jeden z nich, Dr. Mantey, dokonca napísal Strážnu vežu a požadoval, aby bolo jeho meno z knihy odstránené! Ďalší „učenec“, na ktorého sa Strážna veža odvoláva vo svojej knihe Slovo – Kto to je? Podľa Johna je Johannes Greber. Greber bol v skutočnosti okultný spiritista a nie učenec biblickej gréčtiny.

Skutoční grécki učenci neuznávajú preklad Svedkov Jehovových z Jána 1:1-2.

· „HRUBO ZAVÁDZAJÚCI PREKLAD. Nie je ani učenlivé, ani rozumné prekladať Jána 1:1 „Slovo bolo bohom.“ Ale zo všetkých učencov na svete, pokiaľ vieme, nikto nepreložil tento verš tak, ako to urobili Svedkovia Jehovovi.“ (Dr. Julius R. Mantey)

· „Ariánski amatérski gramatici toho veľa robia z vynechania definitívneho článku s ‚Bohom‘ vo fráze ‚A to Slovo bolo Boh.‘ Takéto vynechanie je bežné u podstatných mien v predikatívnej konštrukcii. ‚Boh‘ by bol úplne neospravedlniteľný.“ (Dr. F.F. Bruce)

· „Môžem vás ubezpečiť, že vykreslenie, ktoré dávajú Svedkovia Jehovovi Jánovi 1:1, nedrží žiadny renomovaný grécky učenec.“ (Dr. Charles L. Feinberg)

· „Ľudia svedkovia Jehovovi dokazujú priepastnú neznalosť základných princípov gréckej gramatiky v ich nesprávnom preklade Jána 1:1.“ (Dr. Paul L. Kaufman)

· „Úmyselné prekrúcanie pravdy touto sektou je vidieť v ich novozákonných prekladoch. Ján 1:1 je preložený: „… Slovo bolo bohom,“ preklad, ktorý je gramaticky nemožný. Je úplne jasné, že sekta, ktorá dokáže takto preložiť Nový zákon, je intelektuálne nečestná.“ (Dr. William Barclay)

 Bol na počiatku s Bohom: To opäť poukazuje na to, že Otec je odlišný od Syna a Syn odlišný od Otca. Sú rovnako Bohom, ale sú to samostatné osoby.

Práca a povaha Slova.

Všetky veci boli stvorené skrze Neho a bez Neho nebolo stvorené nič, čo by bolo stvorené. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo svieti v tme a temnota ho nechápala.

Všetky veci boli stvorené skrze Neho a bez Neho nebolo učinené nič, čo by bolo stvorené: Slovo stvorilo všetky veci, ktoré boli stvorené. Preto je on sám nestvorenou bytosťou, ako napísal apoštol Pavol v Kolosanom 1:16.

„V Genesis 1:1 sa hovorí, že BOH stvoril všetky veci: v tomto verši sa hovorí, že Kristus stvoril všetky veci: ten istý neomylný Duch hovoril v Mojžišovi a v evanjelistoch: preto Kristus a Otec sú JEDNO.“ (Clarke)

 V ňom bol život: Slovo je zdrojom všetkého života – nielen biologického života, ale aj samotného princípu života. Staroveké grécke slovo preložené život je zoe, čo znamená „životný princíp“, nie bios, čo je len biologický život.

„Tá moc, ktorá vytvára život a udržiava všetko ostatné, čo existuje, bola v Logách.“ (Dods)

Život bol svetlom ľudí: Tento život je svetlom ľudí, hovoriac o duchovnom svetle, ako aj o prirodzenom svetle. Nie je to tak, že Slovo „obsahuje“ život a svetlo; On je život a svetlo.

Preto sme bez Ježiša mŕtvi a v temnote. Sme stratení. Je príznačné, že človek má vrodený strach zo smrti aj temnoty.

 A svetlo svieti v tme a temnota ho nechápala: Neprekonalo to, je to iný spôsob, ako preložiť frázu, „nepochopil to„. Svetlo nemôže stratiť proti temnote; temnota to nikdy neprekoná.

Pochopte: „Grécke sloveso nie je ľahké preložiť. Obsahuje myšlienku držať sa niečoho tak, aby to bolo vlastné. To môže viesť k významom ako „držať sa mysle“, a teda „pochopiť“… [Zatiaľ] Sloveso, o ktorom diskutujeme, má zriedkavejší, ale dostatočne overený význam „prekonať“. Je to tak, že sa to tu vyžaduje.“ (Morris)

„V prvom stvorení bola temnota na tvári hlbiny“ (Genesis 1:2), kým Boh nepovolal svetlo do bytia, takže nové stvorenie zahŕňa vyhnanie duchovnej temnoty svetlom, ktoré svieti v Slove.“ (Bruce)

Predchodca Slova.

Bol tam muž poslaný od Boha, ktorý sa volal Ján. Tento muž prišiel pre svedectvo, aby vydal svedectvo o Svetle, ktorému by všetci skrze neho mohli veriť. Nebol tým Svetlom, ale bol poslaný, aby vydával svedectvo o tomto Svetle.

 Bol tam človek poslaný od Boha: Ján Krstiteľ vydával svedectvo o svetle, aby všetci skrze neho uverili. Dielo Jána Krstiteľa bolo zámerne zamerané na to, aby priviedlo ľudí k viere v Ježiša Mesiáša.

„Svedectvo o Jánovi sa uvádza nielen ako historická poznámka, ale aj preto, aby poukázalo na priťažujúcu slepotu tých, ktorí odmietli Krista.“ (Dods)

 Nebol tým Svetlom, ale bol poslaný, aby vydával svedectvo o tomto Svetle: dielo Jána Krstiteľa bolo pozoruhodne dobre prijaté a všeobecne známe. Pre pisateľa evanjelia Jána bolo dôležité, aby objasnil, že Ján Krstiteľ nie je tým Svetlom, ale že ukázal na toto Svetlo a vydal o ňom svedectvo.

 Nebol tým Svetlom: „Možno to bolo nasmerované na sektu, ktorá prežila Jána a zachovala jeho učenie, ale nevedela o dokončení Kristovho diela (Skutky 18:24-25; 19:1-7).“ (Tenney)

„Poznáme ho ako ‚Jána Krstiteľa‘, ale v tomto evanjeliu sú odkazy na jeho krst náhodné… Ale je tu opakovaná zmienka o jeho svedkovi.“ (Morris)

Otázka svedectva je vážna vec, ktorá vytvára pravdu a dáva základ pre vieru. Svedok však „robí viac. Zaväzuje človeka. Ak zaujmem svoje stanovisko v kolónke svedkov a dosvedčím, že taká a taká je pravda o mater, už nie som neutrálny. Zaviazal som sa. Ján nám dáva vedieť, že sú takí, ako je Ján Krstiteľ, ktorí sa zaviazali svojím svedectvom o Kristovi.“ (Morris)

Jehovovi svedkovia

„Preklad nového sveta“ — vedecký a poctivý

„PLNÝ podvrhov!“ To povedali v 16. storočí odporcovia o preklade Biblie Martina Luthera. Domnievali sa, že môžu dokázať, že Lutherova Biblia obsahuje „1 400 kacírskych omylov a lží“. Dnes sa Lutherova Biblia považuje za medzník v prekladaní Biblie. Kniha Translating the Bible (Prekladanie Biblie) ju dokonca nazýva „dielo génia“.

V dnešnom 20. storočí je aj Preklad nového sveta obvinený z podvodu. Prečo? Lebo sa odlišuje od tradičného znenia mnohých veršov a zdôrazňuje používanie Božieho mena Jehova. Preto je nezvyčajný. Ale je preto falošný? Nie. Bol vytvorený s veľkou starostlivosťou a pozornosťou v detailoch, a čo sa môže javiť ako niečo cudzie, je úprimná snaha pozorne uviesť odtiene pôvodných jazykov. Teológ C. Houtman vysvetľuje dôvod, prečo je Preklad nového sveta nekonvenčný: „Rôzne tradičné preklady dôležitých výrazov z pôvodného textu boli vypustené, aby sa dosiahlo najlepšie možné porozumenie.“ Pouvažujme o niektorých príkladoch.

Odlišné — ale nie nesprávne

Úzko spojené slová v pôvodných jazykoch Biblie sú tam, kde je to možné, preložené odlišnými anglickými slovami, čím upozorňujú bádateľov Biblie na možné odlišné významové odtiene. Tak synteleia je preložené ako „záver“ a télos „koniec“, hoci obe slová sú v mnohých iných prekladoch preložené ako „koniec“. (Matúš 24:3, 13) Slovo kósmos je preložené „svet“, airón „systém vecí“ a oikouméné „obývaná zem“. Veľa biblických prekladov používa iba slovo „svet“ pre dve alebo všetky tri tieto grécke slová, hoci sú v skutočnosti medzi nimi rozdiely. — Matúš 13:38, 39; 24:14.

Podobne Preklad nového sveta si pozorne všíma rozdiel medzi gnósis a epignósis (preložené ako „presné poznanie“) — rozdiel, ktorý si mnohí iní nevšímajú. (Filipanom 1:9; 3:8) Takisto rozlišuje medzi táfos („hrob“, jednotlivé miesto pohrebu), mnéma („hrobka“), mnemeion („pamätná hrobka“) a haides („hádes“, ktoré v Biblii znamená spoločný hrob mŕtveho ľudstva). (Matúš 27:60, 61; Ján 5:28; Skutky 2:29, 31) Niektoré preklady Biblie rozlišujú medzi táfos a mnemeion v Matúšovi 23:29, ale inde nie. — Pozri Matúša 27:60, 61.

Slovesné časy sú preložené pozorne a presne. Napríklad v Revised Standard Version v 1. Jána 2:1 čítame: „Ak niekto naozaj hreší, máme zástancu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého. Krátko nato ten istý preklad hovorí v 1. Jána 3:6: „Nikto, kto v [Ježišovi] zostáva, nehreší.“ Ak žiadny nasledovník Ježiša nehreší, čo znamená 1. Jána 2:1?

Preklad nového sveta toto zdanlivé protirečenie rieši. 1. Jána 2:1 tu znie: „Píšem vám toto, aby ste nezhrešili. Ak niekto predsa zhreší, máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista, spravodlivého.“ Ján použil v tomto verši aorist, čo naznačuje spáchanie ojedinelého hriechu, čohosi, čo z času na čas robíme všetci, lebo sme nedokonalí. Avšak v 1. Jána 3:6 hovorí: „Každý, kto zostáva v spojení s ním, nehreší, nikto, kto hreší, ho nevidel ani nespoznal.“ Ján tu použil prítomný čas, čo naznačuje neprerušenú, zvyčajnú cestu hriechu, ktorá by mohla spôsobiť, že niekto sa prestane nazývať kresťanom.

Iní učenci súhlasia

Isté nezvyčajné výrazy, ktoré údajne objavili Jehovovi svedkovia, sú podporené inými biblickými prekladmi alebo prácami s odkazmi. V Lukášovi 23:43 Preklad nového sveta zaznamenáva Ježišove slová zločincovi, ktorý bol s ním popravený, takto: „Pravdivo ti dnes hovorím, budeš so mnou v raji.“ V pôvodnom gréckom texte sú interpunkčné znamienka ako čiarky; ale zvyčajne prekladatelia použijú nejaký druh interpunkcie na pomoc pri čítaní. No verš zväčša upravili tak, akoby bol Ježiš so zločincom v raji ešte v ten deň. Roháčkov preklad hovorí: „Ameň ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji.“ Profesor Wilhelm Michaelis podáva tento verš takto: „Naozaj, už dnes ťa ubezpečujem: [jedného dňa] budeš spolu so mnou v raji.“ Toto podanie je oveľa logickejšie ako podanie Roháčkovho prekladu. Zomierajúci zločinec nemohol ísť s Ježišom do raja v ten istý deň. Ježiš bol vzkriesený až na tretí deň po svojej smrti. Medzitým bol v hádese, spoločnom hrobe ľudstva. — Skutky 2:27, 31; 10:39, 40.

Podľa Matúša 26:26 v Preklade nového sveta, keď Ježiš ustanovil slávnosť Pánovej večere, hovorí o chlebe, ktorý podáva svojim učeníkom: „To znamená moje telo.“ Väčšina iných prekladov vyjadruje tento verš: „To je moje telo“, čo sa používa na podporenie náuky, že počas slávnosti Pánovej večere sa chlieb doslovne stáva Kristovým telom. Slovo preložené v Preklade nového sveta ako „znamená“ (éstin, tvar slova eimí) pochádza z gréckeho slova, ktoré znamená „byť“, ale aj „znamenať“. Thayerov Greek–English Lexicon of the New Testament (Grécko-anglický lexikon Nového zákona) hovorí, že toto sloveso „sa často rovná slovesu znamenať, označovať, mať význam.“ Výraz „znamená“ je logický preklad na tomto mieste. Keď Ježiš ustanovil Poslednú večeru, ešte stále bol vo svojom tele. Takže ako by mohol byť chlieb doslovne jeho telom?a

V Jánovi 1:1 Preklad nového sveta znie: „Slovo bolo bohom.“ V mnohých prekladoch toto vyjadrenie jednoducho znie: „Slovo bolo Boh“ a je použité na podporu náuky o trojici. Preto neprekvapuje, že trinitári nemajú radi vyjadrenie v Preklade nového sveta. Ale text Ján 1:1 nebol skreslený, aby sa dokázalo, že Ježiš nie je všemohúci Boh. Mnohí iní okrem Jehovových svedkov mali námietky proti tomu, aby sa „boh“ písalo veľkým písmenom dávno predtým, ako sa objavil Preklad nového sveta, ktorý sa snaží správne vyjadriť pôvodný jazyk. Piati nemeckí prekladatelia Biblie používajú takisto v tomto verši výraz „boh“.b Najmenej 13 iných prekladateľov použilo výrazy ako „božskej podstaty“ alebo „podstaty podobnej bohu“. Tieto preklady súhlasia s inými časťami Biblie, ktoré vyjadrujú, že Ježiš v nebi je bohom v zmysle božskej bytosti. Ale Jehova a Ježiš nie sú tie isté bytosti, ten istý Boh. — Ján 14:28; 20:17.

Božie osobné meno

V Lukášovi 4:18, podľa Prekladu nového sveta, Ježiš uplatnil na seba proroctvo Izaiáša hovoriac: „Duch… Pána Jehovu je na mne.“ (Izaiáš 61:1) Mnohí namietajú proti použitiu mena Jehova na tomto mieste. Avšak, je to jedno z vyše 200 miest, kde sa toto meno objavuje v Preklade nového sveta Kresťanských gréckych Písiem, takzvaného Nového zákona. Je pravda, že žiaden z raných gréckych manuskriptov „Nového zákona“ neobsahuje Božie meno. Ale Preklad nového sveta zahŕňa toto meno z rozumných dôvodov, nie iba z rozmaru. A ďalší urobili to isté. Iba v nemčine najmenej 11 prekladov používa meno „Jehova“ (alebo prepis hebrejského „Jahveh“) v texte „Nového zákona“, kým štyria prekladatelia pridávajú meno v zátvorkách po slove „Pán“.c Vyše 70 nemeckých prekladov ho používa v poznámkach pod čiarou alebo v komentároch.

V Izraeli sa Božie meno vyslovovalo bez zábran vyše tisíc rokov. Je to meno, ktoré sa objavuje najčastejšie v Hebrejských písmach („Starý zákon“) a neexistuje presvedčivý dôkaz, že bolo neznáme verejnosti alebo že sa zabudla jeho výslovnosť v prvom storočí našej éry, keď boli židovskí kresťania inšpirovaní k napísaniu kníh „Nového zákona“. — Rút 2:4.

Wolfgang Feneberg hovorí v jezuitskom časopise Entschluss/​Offen (apríl 1985): „[Ježiš] nezatajil pred nami meno svojho otca, JHWH, ale zveril nám ho. Je inak nevysvetliteľné, prečo by prvá prosba Pánovej modlitby mala znieť: ‚Nech sa posvätí tvoje meno!‘“ Feneberg ďalej poznamenáva, že „v predkresťanských rukopisoch pre grécky hovoriacich Židov nebolo Božie meno parafrázované slovom kýrios [Pán], ale bolo napísané tetragrammatonom [JHWH] hebrejskými alebo starohebrejskými písmenami… Našli sme pamiatky mena v spisoch cirkevných otcov; ale oni sa oňho nezaujímali. Preložením tohto mena kýrios (Pán) sa cirkevní otcovia viac zaujímali o to, ako pripísať vznešenosť kýria Ježišovi Kristovi.“ Preklad nového sveta obnovuje v texte Biblie toto meno všade, kdekoľvek je pre to spoľahlivý vedecký dôvod. — Pozri Dodatok 1D v Biblii s odkazmi.

Niektorí kritizujú tvar „Jehova“, v ktorom Preklad nového sveta podáva Božie meno. V hebrejských rukopisoch sa toto meno objavuje v podobe štyroch spoluhlások, JHWH, a mnohí trvajú na tom, že správna výslovnosť je „Jahve“, nie „Jehova“. Usudzujú preto, že používať tvar „Jehova“ je chybou. Ale v skutočnosti sa učenci vôbec nezhodujú v tom, že tvar „Jahve“ predstavuje pôvodnú výslovnosť. Pravda je tá, že kým Boh zachoval pravopis svojho mena „JHWH“, v Biblii použitého vyše 6 000 krát, nezachoval jeho výslovnosť, ktorú Mojžiš počul na hore Sinaj. (2. Mojžišova 20:2) Preto výslovnosť nie je dnes to najdôležitejšie.

V Európe je tvar „Jehova“ známy stáročia a používa sa v mnohých Bibliách, vrátane židovských prekladov. Vyskytuje sa v nespočítateľnom množstve na budovách, minciach a iných predmetoch a v tlačených spisoch, ako aj v mnohých cirkevných piesňach. Preklad nového sveta skôr, ako by sa snažil predstaviť pôvodnú hebrejskú výslovnosť, vo všetkých týchto rozličných jazykoch používa tvar Božieho mena, ktoré sa všeobecne prijíma. Presne tak to robia iné biblické preklady so všetkými inými menami v Biblii.

Prečo ostrá kritika?

Lutherova Biblia bola kritizovaná, lebo ju vytvoril človek, ktorý odhalil nedostatky tradičného náboženstva svojich dní. Jeho preklad otvoril cestu pre jednoduchých ľudí, aby uvideli pravdu v mnohom, čo povedal. Podobne je kritizovaný Preklad nového sveta, lebo ho vydali Jehovovi svedkovia, ktorí otvorene vyhlasujú, že mnoho kresťanských náuk sa nenachádza v Biblii. Preklad nového sveta — a vlastne každá iná Biblia — to dokazuje.

V skutočnosti Preklad nového sveta je vedecké dielo. V roku 1989 profesor Benjamin Kedar z Izraela povedal: „V mojom lingvistickom výskume v spojitosti s hebrejskou Bibliou a prekladmi som sa často obracal na anglické vydanie, ktoré je známe ako Preklad nového sveta. Pri tom sa stále utvrdzujem v názore, že táto práca odráža poctivé úsilie dosiahnuť čo najlepšie pochopenie textu. Značnú znalosť pôvodného jazyka dokazuje tým, že prekladá pôvodné slová do iného jazyka zrozumiteľne a neodchyľuje sa zbytočne od charakteristickej štruktúry hebrejčiny. Každá jazyková formulácia dovoľuje určitý rozsah podania alebo prekladu. Jazykové riešenie v každom prípade môže byť teda otvorené pre diskusiu. Ale v Preklade nového sveta som nikdy nenašiel žiaden zaujatý zámer vložiť do textu niečo, čo neobsahuje.“

Milióny čitateľov Biblie na celom svete používajú Preklad nového sveta, lebo je to preklad do moderného jazyka, ktorý presne prekladá biblické výrazy. Celá Biblia je teraz dostupná v 9 jazykoch a samotné Kresťanské grécke písma v ďalších dvoch; pripravujú sa preklady do ďalších 20 jazykov. Presný preklad vyžaduje roky usilovnej práce, ale tešíme sa, že budeme mať Preklad nového sveta nakoniec vo všetkých týchto rozdielnych jazykoch, aby ešte mnohým pomohol lepšie porozumieť ‚slovám života‘. (Filipanom 2:16) Pretože už pomohol miliónom ľudí, naozaj si zaslúži odporúčanie.

Dokazuje Ján 1:1, že Ježiš je Boh?

Ján 1:1, SEP: „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh [tiež AH, RP, NV, EP, ZŠ, MJ, NT].“ NE hovorí: „Čím bol Boh, tým bolo Slovo.“ Mo uvádza: „Logos bol božský.“ AT a Sd hovoria: „Slovo bolo božské.“ Podľa medziriadkového prekladu ED „bohom bolo Slovo“. NS uvádza: „Slovo bolo bohom.“ Rovnako znie aj NTIV.

Čo vidia títo prekladatelia v gréckom texte, keďže niektorí nenapísali „Slovo bol Boh“? Pred prvým slovom theos (Boh) je určitý člen, ale pred druhým nie je. Pripojenie člena k podstatnému menu poukazuje na totožnosť, na nejakú osobnosť, kým podstatné meno vo funkcii prísudku, ktoré je v jednotnom čísle a bez člena a ktoré stojí pred slovesom (ako je to v tejto vete v gréčtine), poukazuje na niečiu vlastnosť. Takže tento text nehovorí, že Slovo (Ježiš) bolo totožné s Bohom, u ktorého bolo, ale že Slovo bolo podobné Bohu, bolo božské, bolo bohom. (Pozri NW, s. 1579.)

Čo mal apoštol Ján na mysli, keď písal Jána 1:1? Chcel povedať, že Ježiš je sám Bohom alebo že Ježiš je jeden Boh spolu s Otcom? V tej istej kapitole vo verši 18 Ján napísal: „Boha nikto [„nikto z ľudí“, MJ] nikdy nevidel, ale jednorodený Syn [„jednosplodený boh“, NS], ktorý je v lone Otcovom, on nám vysvetlil.“ ​(RP) Videl nejaký človek Ježiša Krista, Syna? Pravdaže! Hovoril teda Ján, že Ježiš je Boh? Očividne nie. Na konci svojho evanjelia to Ján zhrnul slovami: „Toto je napísané nato, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, [nie Boh, ale] Syn Boží.“ — Ján 20:31, RP.

Dokazuje Tomášovo zvolanie zaznamenané v Jánovi 20:28, že Ježiš je naozaj Boh?

Ján 20:28 (SEP) hovorí: „Tomáš mu odpovedal: Pán môj a Boh môj!“

Niet námietok proti tomu, aby sa hovorilo o Ježišovi ako o „Bohu“, ak mal toto Tomáš na mysli. Bolo by to v súlade s Ježišovým vlastným citátom zo Žalmov, v ktorom boli mocní ľudia, sudcovia, nazvaní „bohmi“. (Ján 10:34, 35, SEP; Žalm 82:1–6) Samozrejme, Kristus má oveľa vyššie postavenie ako takíto ľudia. Vzhľadom na jedinečnosť jeho postavenia vo vzťahu k Jehovovi je v Jánovi 1:18 (NS) Ježiš nazvaný ,jednosplodeným bohom‘. (Pozri aj SEP, NV.) Izaiáš 9:6 (RP) tiež prorocky opisuje Ježiša ako ,Silného Boha‘, ale nie ako Všemocného Boha. To všetko je v súlade s tým, že Ježiš bol v Jánovi 1:1 opísaný ako „boh“ alebo „božský“ ​(NS, AT).

Kontext nám pomáha vyvodiť z toho správny záver. Krátko pred Ježišovou smrťou počul Tomáš Ježišovu modlitbu, v ktorej oslovil svojho Otca ako „jediného, pravého Boha“. (Ján 17:3, SEP) Po vzkriesení poslal Ježiš svojim apoštolom vrátane Tomáša odkaz, v ktorom povedal: „Vystupujem… k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“ ​(Ján 20:17, SEP) Apoštol Ján najprv zaznamenal to, čo Tomáš povedal, keď naozaj videl a dotkol sa vzkrieseného Krista, a potom napísal: „Tieto sú zapísané preto, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste veriac mali život v jeho mene.“ ​(Ján 20:31, SEP) Takže ak niekto na základe Tomášovho zvolania dospel k názoru, že Ježiš sám je „jediný, pravý Boh“ alebo že Ježiš je „Boh Syn“, časť Trojice, mal by sa opäť pozrieť na to, čo povedal sám Ježiš (verš 17), a na záver, ktorý jasne vyjadril apoštol Ján (verš 31).

Naznačuje Matúš 1:23, že Ježiš bol Boh, keď bol na zemi?

Mat. 1:23, SEP: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami [„S nami je Boh“, ZŠ].“

Povedal Jehovov anjel pri oznamovaní Ježišovho nadchádzajúceho narodenia, že to dieťa bude sám Boh? Nie, oznámenie znelo: „On sa bude volať synom Najvyššieho.“ ​(Luk. 1:32, 35, SEP; kurzíva od nás.) A Ježiš sám nikdy netvrdil, že je Boh, ale že je „Syn Boží“. (Ján 10:36, SEP; kurzíva od nás.) Ježiša poslal do sveta Boh; takže prostredníctvom tohto jednosplodeného Syna bol Boh s ľudstvom. — Ján 3:17; 17:8.

Pre hebrejské mená nebolo neobvyklé, že v nich bolo obsiahnuté slovo označujúce Boha alebo aj skrátená podoba Božieho osobného mena. Napríklad Eliata znamená „Môj Boh prišiel“; Jehu znamená „Jehova je on“; Eliáš znamená „Môj Boh je Jehova“. Ale žiadne z týchto mien nenaznačovalo, že jeho nositeľ je sám Boh.

Čo znamenajú slová v Jánovi 5:18?

Ján 5:18, SEP: „Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom, čím sa robil rovným Bohu.“

Boli to neveriaci Židia, kto sa domnieval, že Ježiš sa snaží robiť rovným Bohu, keď tvrdí, že Boh je jeho Otcom. Hoci sa Ježiš právom zmieňoval o Bohu ako o svojom Otcovi, nikdy netvrdil, že je rovný Bohu. Priamo odpovedal Židom: „Amen, amen, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca.“ ​(Ján 5:19, SEP; pozri aj Jána 14:28; Jána 10:36.) Títo neveriaci Židia tvrdili aj to, že Ježiš porušuje sabat, ale aj v tom sa mýlili. Ježiš dokonale dodržiaval Zákon a vyhlásil: „V sobotu je dovolené dobre robiť.“ — Mat. 12:10–12, SEP.

Je skutočnosť, že Ježišovi sa klaňali, dôkazom toho, že Ježiš je Boh?

V Hebrejom 1:6 dostávajú anjeli pokyn, aby sa ,klaňali‘ Ježišovi, ako to prekladá SEP, ZŠ, NT, EP a NV. Preklad NS hovorí: „Nech mu vzdajú poctu.“ V Matúšovi 14:33 sa podľa SEP, NT, NV o Ježišových učeníkoch hovorí, že sa mu „klaňali“; ďalšie preklady hovoria, že „mu prejavili úctu“ ​(NAB), „padli pred ním“ ​(ZŠ), „padli Mu k nohám“ ​(EP), „vzdali [mu] poctu“ ​(NS).

Grécke slovo prekladané ako „klaňať sa“ je slovo proskyneó, o ktorom A Greek-English Lexicon of the New Testament and Other Early Christian Literature hovorí, že sa tiež „používalo na označenie zvyku vrhnúť sa pred niekým na zem a pobozkať mu nohy, lem jeho odevu, zem“. (Chicago 1979, Bauer, Arndt, Gingrich, Danker; druhé anglické vydanie; s. 716) Tento výraz je použitý v Matúšovi 14:33 na vyjadrenie toho, čo učeníci urobili vzhľadom na Ježiša; v Hebrejom 1:6 na naznačenie toho, čo majú anjeli robiť vzhľadom na Ježiša; v 1. Mojžišovej 22:5 v gréckej Septuaginte na opísanie toho, čo Abrahám urobil vzhľadom na Jehovu, a v 1. Mojžišovej 23:7 na opísanie toho, čo urobil Abrahám v súlade s dobovým zvykom pred ľuďmi, s ktorými uzatváral obchod; v 1. Kráľov 1:23 v Septuaginte na opísanie skutku proroka Nátana, keď prišiel pred kráľa Dávida.

V Matúšovi 4:10 (SEP) Ježiš povedal: „Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať [z proskyneó] a jedine jemu budeš slúžiť.“ ​(V 5. Mojžišovej 6:13, ktorú tu Ježiš evidentne cituje, sa vyskytuje osobné meno Boha, tetragramaton.) V súlade s tým musíme tomu rozumieť tak, že tu ide o proskyneó so zvláštnym postojom srdca a mysle, ktoré by malo byť určené iba Bohu.

Dokazujú zázraky, ktoré Ježiš konal, že je Boh?

Sk. 10:34, 38, SEP: „Peter [sa] ujal slova a povedal:… Viete o Ježišovi z Nazareta, ako ho Boh pomazal Duchom Svätým a mocou, takže… dobre robil a liečil všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s ním.“ ​(Peter teda na základe zázrakov, ktoré videl, nedospel k záveru, že Ježiš je Boh, ale že Boh je s Ježišom. Porovnaj Matúša 16:16, 17.)

Ján 20:30, 31, SEP: „Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho ďalších znamení [„zázrakov“, MJ], ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale tieto sú zapísané preto, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste veriac mali život v jeho mene.“ ​(Takže zo zázrakov by sme mali správne vyvodiť záver, že Ježiš je „Kristus“, Mesiáš, „Boží Syn“. Výraz „Boží Syn“ je niečo celkom iné ako „Boh Syn“.)

Predkresťanskí proroci ako Eliáš a Elizeus konali zázraky podobné Ježišovým. No to istotne nedokazuje, že boli Bohom.

Je Ježiš totožný s Jehovom v „Starom zákone“?

Pozri strany 113, 114 pod nadpisom „Jehova“.

Je viera v Ježiša Krista všetko, čo je potrebné na záchranu?

Sk. 16:30–32, SEP: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený? A oni [Pavol a Sílas] mu odpovedali: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty, aj tvoj dom. A zvestovali Pánovo slovo [„slovo Božie“, EP; „náuku Pánovu“, ZŠ] jemu i všetkým, čo boli v jeho dome.“ ​(Znamenalo pre tohto muža ,veriť v Pána Ježiša‘ len to, aby úprimne povedal, že verí? Pavol ukázal, že je potrebné niečo viac — a to poznať a prijať Božie Slovo, keďže Pavol a Sílas ďalej zvestovali toto Slovo žalárnikovi. Mal by človek skutočnú vieru v Ježiša, keby neuctieval Boha, ktorého uctieval Ježiš, keby neuplatňoval Ježišovo učenie o tom, akými ľuďmi by mali byť jeho učeníci, alebo keby nekonal dielo, ktoré Ježiš prikázal robiť svojim nasledovníkom? Záchranu si nemôžeme vyslúžiť; je možná len na základe viery v hodnotu obete Ježišovho ľudského života. Ale náš život musí byť v súlade s vierou, ktorú vyznávame, aj keď s tým môžu byť spojené ťažkosti. V Matúšovi 10:22 [SEP] Ježiš povedal: „Kto však vytrvá až do konca, bude spasený.“)

Existoval Ježiš v nebi predtým, ako sa stal človekom?

Kol. 1:15–17, SEP: „On [Ježiš] je obraz neviditeľného Boha, prvorodený všetkého stvorenia… Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. A on je pred všetkým.“

Ján 17:5, SEP: „[V modlitbe Ježiš povedal:] Otče, osláv ma u seba slávou, ktorú som mal pri tebe skôr, ako povstal svet!“ ​(Tiež Ján 8:23)

Má Ježiš v nebi svoje hmotné telo?

1. Kor. 15:42–50, SEP: „Tak je to aj so zmŕtvychvstaním. Seje sa v stave porušiteľnosti, kriesené je v stave neporušiteľnosti… seje sa telo prírodného života, kriesené je telo duchovné… Tak je aj napísané: Prvý človek, Adam, stal sa živou bytosťou, posledný Adam [Ježiš Kristus, ktorý bol dokonalým človekom ako Adam na začiatku] oživujúcim Duchom… To však tvrdím, bratia, že telo a krv nemôže zdediť kráľovstvo Božie, ani porušiteľnosť nededí neporušiteľnosť.“ ​(Kurzíva od nás.)

1. Petra 3:18, SEP: „Aj Kristus trpel raz za hriechy… Bol usmrtený v tele, ale oživený v Duchu.“ ​(Pozri stranu 399.)

Znázornenie: Ak niekto zaplatí za svojho priateľa dlh, ale vzápätí si vezme peniaze späť, dlh, samozrejme, zostane. Podobne keby si Ježiš pri vzkriesení vzal späť svoje ľudské telo z mäsa a krvi, ktoré bolo dané ako obeť na zaplatenie ceny výkupného, aký účinok by to malo na opatrenie, ktoré urobil, aby oslobodil verných ľudí od dlhu v podobe hriechu?

Je pravda, že Ježiš sa po vzkriesení zjavil svojim učeníkom v telesnej podobe. Ale prečo ho v určitých situáciách spočiatku nespoznali? (Luk. 24:15–32; Ján 20:14–16) Raz sa kvôli Tomášovi zjavil Ježiš s telesnými dokladmi stôp po klincoch na rukách a s ranou od kopije v boku. Ale ako bolo možné, že sa vtedy zrazu zjavil v ich strede, hoci dvere boli zamknuté? (Ján 20:26, 27) Ježiš pri týchto príležitostiach zjavne zhmotňoval telá, tak ako to robili anjeli v minulosti, keď sa zjavovali ľuďom. Odstránenie Ježišovho hmotného tela v čase jeho vzkriesenia neznamenalo pre Boha žiaden problém. Je zaujímavé, že hoci Boh nenechal v hrobke hmotné telo (zrejme aby posilnil presvedčenie učeníkov, že Ježiš bol skutočne vzkriesený), plátno, v ktorom bol Ježiš zabalený, tam zostalo; no vzkriesený Ježiš sa vždy zjavil úplne oblečený. — Ján 20:6, 7.

Je Ježiš Kristus totožný s archanjelom Michaelom?

Meno tohto Michaela sa v Biblii vyskytuje iba päť ráz. O slávnej duchovnej osobe, ktorá je nositeľom tohto mena, sa hovorí ako o ,jednom z prvých kniežat‘, ,veľkom kniežati, ktoré stojí nad synmi tvojho [Danielovho] ľudu‘ a o ,archanjelovi‘. (Dan. 10:13; 12:1; Júda 9, RP) Michael znamená „Kto je ako Boh?“ Toto meno zjavne označuje Michaela ako toho, kto sa ujíma vedenia v obhajovaní Jehovovej zvrchovanosti a pri zničení Božích nepriateľov.

V 1. Tesaloničanom 4:16 (SEP) je príkaz Ježiša Krista, aby sa začalo vzkriesenie, opísaný ako „hlas archanjela“ a Júda 9 hovorí, že týmto archanjelom je Michael. Bolo by vhodné pripodobniť Ježišovo veliteľské volanie k volaniu niekoho, kto má menšiu autoritu? Je teda logické, že archanjel Michael je Ježiš Kristus. (Čo je zaujímavé, výraz „archanjel“ sa v Písmach nikdy nenachádza v množnom čísle, a to vedie k záveru, že archanjel je len jeden.)

Zjavenie 12:7–12 hovorí, že Michael a jeho anjeli majú bojovať proti Satanovi a zvrhnúť ho i s jeho zlými anjelmi z neba. Táto udalosť súvisí s odovzdaním kráľovskej autority Kristovi. Ježiš je neskôr zobrazený, ako vedie nebeské vojská vo vojne proti národom sveta. (Zjav. 19:11–16) Či nie je teda rozumné, že Ježiš bude aj tým, kto zakročí proti tomu, koho opísal ako ,vládcu tohto sveta‘, proti Satanovi Diablovi? (Ján 12:31) Daniel 12:1 (RP) spája skutočnosť, že ,Michael povstane‘, aby s autoritou konal, s ,časom súženia, akého nebolo, odkedy len je národom až do toho času‘. To určite vystihuje, čo zažijú národy, keď Kristus ako nebeský vykonávateľ rozsudku proti nim zakročí. Takže doklady naznačujú, že Boží Syn bol známy ako Michael ešte skôr, ako prišiel na zem, a pod týmto menom je známy aj od svojho návratu do neba, kde prebýva ako oslávený duchovný Boží Syn.

Bolo Slovo „Boh“ alebo „boh“?

TOUTO otázkou sa musia zaoberať prekladatelia Biblie, keď prekladajú prvý verš Evanjelia podľa Jána. V Preklade nového sveta je tento verš preložený takto: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo bohom.“ ​(Ján 1:1) V niektorých iných prekladoch záverečná časť tohto verša vyjadruje myšlienku, že Slovo bolo „božské“. (A New Translation of the Bible od Jamesa Moffata; The New English Bible) No mnoho iných prekladov uvádza záver Jána 1:1 takto: „A to Slovo bolo Boh.“ — Katolícky preklad, Ekumenický preklad.

Grécka gramatika i kontext jasne ukazuje, že preklad tohto verša v Preklade nového sveta je správny a že „Slovo“ by nemalo byť stotožňované s ‚Bohom‘, o ktorom je v tomto verši zmienka predtým. Napriek tomu názory na tento verš sú rôzne, lebo gréčtina prvého storočia nemala neurčitý člen, ktorý sa používa, keď sa o veci alebo osobe hovorí všeobecne. Preto je veľmi zaujímavý preklad Biblie v jednom jazyku, ktorým sa hovorilo v prvých storočiach nášho letopočtu.

Tým jazykom je koptčina, konkrétne sahidské nárečie. Koptčinou sa hovorilo v Egypte v storočiach po Kristovej pozemskej službe a sahidské nárečie bolo ranou literárnou podobou tohto jazyka. O najranejších prekladoch Biblie do koptčiny dielo The Anchor Bible Dictionary uvádza: „Keďže [Septuaginta] a [Kresťanské grécke Písma] boli do koptčiny preložené v priebehu 3. storočia n. l., koptský preklad je založený na [gréckych rukopisoch], ktoré boli podstatne staršie než prevažná väčšina zachovaných [písomných] svedectiev.“

Sahidský text je zvlášť zaujímavý z dvoch dôvodov. Po prvé, ako už bolo naznačené, odzrkadľuje porozumenie Písma pred štvrtým storočím, v ktorom bola oficiálne prijatá náuka o Trojici. Po druhé, koptská gramatika je zaujímavá v jednom dôležitom aspekte — používa neurčitý člen. Najranejšie preklady Kresťanských gréckych Písiem boli urobené v sýrčine, latinčine a koptčine. Na rozdiel od koptčiny sýrčina ani latinčina, podobne ako gréčtina tých čias, nemá neurčitý člen. Učenec Thomas O. Lambdin vo svojom diele Introduction to Sahidic Coptic hovorí: „Používanie neurčitého i určitého člena v koptčine je veľmi podobné používaniu členov v angličtine.“

Koptský preklad teda poskytuje zaujímavý dôkaz o tom, ako sa v tom čase rozumelo slovám z Jána 1:1. Čo z neho zisťujeme? V sahidskom preklade je v záverečnej časti Jána 1:1 pred slovom „boh“ použitý neurčitý člen. Je teda zjavné, že prekladatelia v staroveku si uvedomovali, že Jánove slová zaznamenané v Jánovi 1:1 neznamenali, že by Ježiš mal byť stotožnený so Všemohúcim Bohom. Slovo bolo bohom, a nie Všemohúcim Bohom.

Čo hovoria Písma o „božskosti Krista“?

JEŽIŠ KRISTUS má na ľudstvo neobyčajne veľký náboženský vplyv. Je to tak, pretože milióny ľudí tvrdia, že sú jeho nasledovníkmi. Avšak nie všetci sa zhodujú v otázke jeho totožnosti.

Niektorí z tých, čo tvrdia, že prijímajú Ježišovo učenie, považujú Ježiša za Božieho Syna, a nie za samotného Stvoriteľa. Ďalší zas veria v „božskosť Krista“ a myslia si, že je skutočne Boh. Veria, že Ježiš existoval vždy a že bol viac ako človek, keď bol tu na zemi. Majú v tom pravdu? Čo hovoria Písma?

Ježišova predľudská existencia

Ježiš potvrdil, že mal predľudskú existenciu. Povedal: „Nikto nevystúpil do neba, iba ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka.“ (Ján 3:13) Ježiš tiež povedal: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky; lebo chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ — Ján 6:51.

To, že Ježiš existoval už predtým, ako prišiel na zem, je zrejmé z jeho slov: „Skôr ako bol Abrahám, bol som ja.“ (Ján 8:58) Abrahám žil od roku 2018 do roku 1843 pred n. l., kým Ježišov ľudský život trval od roku 2 pred n. l. do roku 33 n. l. Krátko pred svojou smrťou sa Ježiš modlil: „Otče, a teraz ma osláv vedľa seba slávou, ktorú som mal vedľa teba, skôr ako bol svet.“ — Ján 17:5.

Ježišovi nasledovníci vydali podobné svedectvo. Apoštol Ján napísal: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo bohom. Všetko začalo jestvovať prostredníctvom neho a bez neho nezačalo jestvovať nič… Tak sa stalo Slovo telom a bývalo medzi nami a videli sme jeho slávu, slávu, aká patrí jednosplodenému synovi od otca; a bol plný nezaslúženej láskavosti a pravdy.“ (Ján 1:1, 3, 14) Áno, ‚Slovo sa stalo telom‘ — človekom Ježišom Kristom.

Poukazujúc na Ježišovu predľudskú existenciu apoštol Pavol napísal: „Zachovajte si také zmýšľanie, aké mal aj Kristus Ježiš, ktorý, hoci bol v Božej podobe, neuvažoval o tom, aby niečo uchvátil, totiž aby bol rovný Bohu. Nie, ale vzdal sa sám seba, prijal podobu otroka a stal sa rovný ľuďom.“ (Filipanom 2:5–7) Pavol nazval Ježiša „prvorodeným celého stvorenia; pretože jeho prostredníctvom boli stvorené všetky iné veci“. — Kolosanom 1:13–16.

Na zemi nebol božský

Písma jasne vyjadrujú, že od narodenia až po smrť bol Ježiš výlučne človekom. Ján nepovedal, že Slovo bolo telom iba odeté. ‚Stalo sa telom‘; nebolo sčasti telom a sčasti Bohom. Keby Ježiš bol býval súčasne človekom i Bohom, nebolo by možné povedať, že bol ‚urobený máličko nižším, než sú anjeli‘. — Hebrejom 2:9; Žalm 8:4, 5.

Keby bol Ježiš Bohom i človekom, keď bol na zemi, prečo by sa tak často modlil k Jehovovi? Pavol napísal: „Kristus obetoval v dňoch svojho tela pokorné prosby a tiež prosebné žiadosti so silnými výkrikmi a slzami Tomu, ktorý bol schopný zachrániť ho zo smrti, a pre svoju zbožnú bázeň bol priaznivo vypočutý.“ — Hebrejom 5:7.

Skutočnosť, že Ježiš nebol čiastočne duchom, keď bol na zemi, dokazuje Petrov výrok, že Kristus „bol usmrtený v tele, ale oživený v duchu“. (1. Petra 3:18) Len preto, že Ježiš bol plne človekom, mohol prežívať to, čo prežívajú nedokonalí ľudia, a tak sa stať súcitným veľkňazom. Pavol napísal: „Ako veľkňaza nemáme niekoho, kto nemôže mať pochopenie pre naše slabosti, ale máme toho, ktorý bol skúšaný vo všetkom ako my sami, ale bez hriechu.“ — Hebrejom 4:15.

Ako „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“, Ježiš „dal sám seba ako zodpovedajúce výkupné za všetkých“. (Ján 1:29; 1. Timotejovi 2:6) Tak Ježiš vykúpil presne to, čo Adam predtým stratil — dokonalý, večný ľudský život. Keďže Božie právo vyžadovalo ‚dušu za dušu‘, Ježiš musel byť tým, čím bol pôvodne Adam — dokonalým človekom, nie bohočlovekom. — 5. Mojžišova 19:21; 1. Korinťanom 15:22.

Nevkladajme do biblických textov iný zmysel

Tí, ktorí hovoria, že Ježiš bol bohočlovek, používajú rôzne biblické texty v snahe dokázať, že Ježiš je časťou trojice kresťanstva, že je rovný Bohu v podstate, moci, sláve a dĺžke existencie. Ale keď skúmame tieto texty pozorne, zisťujeme, že tí, ktorí sa zastávajú „božskosti Krista“, vidia v týchto textoch viac, ako sa v nich v skutočnosti hovorí.

Niektorí tvrdia, že biblické texty, v ktorých Boh používa zámeno „my“, robia Ježiša (Slovo) v jeho predľudskej existencii rovným Jehovovi. Ale použitie tohto zámena neznamená, že Boh hovoril s niekým, kto mu bol rovný. Nanajvýš to znamená, že jeden z nebeských tvorov má vo vzťahu k Bohu prednostné postavenie. Ježiš bol vo svojej predľudskej existencii skutočne blízkym spoločníkom Boha, bol majstrom v diele a hovorcom. — 1. Mojžišova 1:26; 11:7; Príslovia 8:30, 31; Ján 1:3.

Okolnosti spojené s Ježišovým krstom nenaznačujú, že Boh, Kristus a svätý duch sú si rovní. Ako človek podstúpil Ježiš krst na znak toho, že sa dáva k dispozícii svojmu nebeskému Otcovi. Pri tej príležitosti „otvorili sa nebesia“ a zostúpil Boží duch, ktorý prišiel na Ježiša ako holubica. „Z nebies“ bolo tiež počuť Jehovov hlas, ako hovorí: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ — Matúš 3:13–17.

Čo tým teda Ježiš myslel, keď povedal svojim nasledovníkom, aby krstili učeníkov „v mene Otca a Syna a svätého ducha“? (Matúš 28:19, 20) Ježiš nemal na mysli ani nepovedal, že on, jeho Otec a svätý duch sú si rovní. Tí, ktorí sú krstení, skôr uznávajú Jehovu ako Darcu života a všemohúceho Boha, ktorému oddávajú svoj život. Ježiša prijímajú ako Mesiáša a ako toho, prostredníctvom ktorého Boh zaobstaral výkupné za veriace ľudstvo. A uvedomujú si, že svätý duch je Božia činná sila, ktorej sa musia podriaďovať. Uchádzači o krst sa však nemajú pozerať na Jehovu, Ježiša a svätého ducha ako na jedno božstvo, za aké ho považujú zástancovia trojice.

Ale či nedokazujú Ježišove zázraky, že bol bohočlovek? Nie, pretože zázraky robili aj Mojžiš, Eliáš, Elizeus, apoštoli Peter a Pavol a ďalší, a pritom žiaden z nich nebol bohočlovekom. (2. Mojžišova 14:15–31; 1. Kráľov 18:18–40; 2. Kráľov 4:17–37; Skutky 9:36–42; 19:11, 12) Ježiš, podobne ako oni, bol človekom, ktorý robil zázraky mocou od Boha. — Lukáš 11:14–19.

Izaiáš sa prorocky zmienil o Ježišovi, Mesiášovi, ako o „Mocnom bohu“. (Izaiáš 9:6) V Izaiášovi 10:21 hovoril ten istý prorok o Jehovovi ako o „Mocnom Bohu“. Túto zhodu vyjadrenia sa niektorí snažia využiť na to, aby dokázali, že Ježiš je Boh. Musíme však dávať pozor, aby sme do týchto veršov nevkladali to, čo tam nie je. Hebrejský výraz prekladaný ako „Mocný boh“ sa neobmedzuje na Jehovu, ako je to v prípade výrazu „Všemohúci Boh“. (1. Mojžišova 17:1) Je nepochybne rozdiel medzi tým, či je niekto mocný, alebo či je všemohúci, pričom mu nikto nie je nadradený.

Podľa Izaiáša 43:10 Jehova povedal: „Predo mnou nebol vytvorený nijaký Boh a ani po mne nebol žiadny.“ Ale tieto slová nedokazujú, že Ježiš je Boh. Ich zmysel je, že Jehova nemal žiadneho predchodcu, že pred ním neexistoval žiaden boh, pretože on je večný. Po Jehovovi nebude žiaden boh, pretože on bude existovať stále, a ako Zvrchovaný Panovník nebude mať žiadnych nástupcov. Jehova však vytvoril ďalších, ktorých on sám nazval bohmi, ako to uvádzajú Písma, keď o niektorých ľuďoch hovoria: „Sám som povedal: ‚Ste bohovia a všetci ste synovia Najvyššieho. Istotne zomriete ako ľudia; a ako ktorékoľvek z kniežat padnete!‘“ (Žalm 82:6, 7) Podobne i Slovo bolo bohom, ktorého vytvoril Jehova, ale Ježiš sa tým nikdy nestal rovným Všemohúcemu Bohu.

Ježišovo skutočné postavenie

Tí, ktorí tvrdia, že Boh vzal na seba ľudskú existenciu ako bohočlovek, by si mali všimnúť, že v Biblii nie je ani len náznak, že by Ježiš mal o sebe takýto názor. Biblia skôr sústavne ukazuje, že Ježiš sa vždy svojmu Otcovi podriaďoval. Keď bol Ježiš na zemi, nikdy netvrdil, že je viac než Boží Syn. Navyše, Kristus povedal: „Otec je väčší ako ja.“ — Ján 14:28.

Pavol rozlišoval medzi Jehovom a Ježišom, keď povedal: „Pre nás je skutočne jeden Boh, Otec, z ktorého je všetko, a my pre neho; a je jeden Pán, Ježiš Kristus, prostredníctvom ktorého je všetko, a my prostredníctvom neho.“ (1. Korinťanom 8:6) Pavol tiež povedal: „Vy zase patríte Kristovi; a Kristus patrí Bohu.“ (1. Korinťanom 3:23) Áno, tak ako kresťania patria svojmu Pánovi, Ježišovi Kristovi, tak on patrí svojej Hlave, Bohu Jehovovi.

Vyjadrujúc podobnú myšlienku, Pavol napísal: „Hlavou každého muža je Kristus; hlavou ženy je zase muž; hlavou Krista je zase Boh.“ (1. Korinťanom 11:3) Tento vzťah medzi Bohom a Kristom bude trvať naďalej, lebo po svojej tisícročnej vláde Ježiš „odovzdá kráľovstvo svojmu Bohu a Otcovi“ a „sám Syn [sa] podrobí Tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh každému všetkým“. — 1. Korinťanom 15:24, 28; Zjavenie 20:6.

Pohľad na ďalšie texty

O Ježišovom narodení Matúš napísal: „Toto všetko sa skutočne stalo, aby sa naplnilo to, čo povedal Jehova prostredníctvom svojho proroka [v Izaiášovi 7:14] hovoriac: ‚Hľa, panna oťarchavie a porodí syna, ktorého nazvú Immanuel,‘ čo v preklade znamená ‚S nami je Boh‘.“ (Matúš 1:22, 23) Ježiš nedostal osobné meno Immanuel, ale jeho úloha ako človeka naplnila význam tohto mena. To, že Ježiš bol prítomný na zemi ako mesiášske Semeno a dedič Dávidovho trónu, bolo pre Jehovových ctiteľov dôkazom, že Boh je s nimi, po ich boku, a podporuje ich v tom, čo robia. — 1. Mojžišova 28:15; 2. Mojžišova 3:11, 12; Jozua 1:5, 9; Žalm 46:5–7; Jeremiáš 1:19.

Apoštol Tomáš oslovujúc vzkrieseného Ježiša zvolal: „Môj Pane a môj Bože!“ (Ján 20:28) Tieto slová i ďalšie správy „boli napísané preto, aby [sme] verili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn“. Tomáš neprotirečil tomu, čo Ježiš predtým odkázal svojim učeníkom: „Vystupujem… k svojmu Bohu a vášmu Bohu.“ (Ján 20:17, 30, 31) Tomáš si teda nemyslel, že Ježiš je Všemohúci Boh. Možno oslovil Ježiša slovami „môj Bože“ v tom zmysle, že Kristus je „boh“, ale nie „jediný pravý Boh“. (Ján 1:1; 17:1–3) Alebo možno slovami „môj Bože“ uznal Ježiša ako Božieho hovorcu a zástupcu, tak ako iní oslovovali anjelských poslov, akoby predstavovali samotného Jehovu. — Porovnaj 1. Mojžišova 18:1–5, 22–33; 31:11–13; 32:24–30; Sudcovia 2:1–5; 6:11–15; 13:20–22.

Podľa Biblie mal teda Ježiš predľudskú existenciu ako Slovo. Keď bol na zemi, nebol božským bohočlovekom. Bol výlučne človekom, i keď dokonalým, tak ako bol dokonalý pôvodne Adam. Od vzkriesenia je Ježiš vysoko postaveným nesmrteľným duchom vždy podriadeným Bohu. Je teda jasné, že Písma nepodporujú myšlienku „božskosti Krista“.

[Rámček na strane 23]

Uctievajú Ježiša anjeli?

NIEKTORÉ preklady verša Hebrejom 1:6 hovoria: „Nech ho [Ježiša] uctievajú všetci Boží anjeli.“ (King James Version; The Jerusalem Bible) Apoštol Pavol zrejme citoval Septuagintu, ktorá v Žalme 97:7 hovorí: „Uctievajte Ho [Boha], vy všetci jeho anjeli.“ — C. Thomson.

Grécke slovo proskyneo prekladané v Hebrejom 1:6 slovom „uctievať“ je v Žalme 97:7 v Septuaginte použité pre hebrejský výraz šacha, ktorý znamená „klaňať sa“. To môže byť prijateľný prejav úcty voči ľuďom. (1. Mojžišova 23:7; 1. Samuelova 24:8; 2. Kráľov 2:15) Alebo môže súvisieť s uctievaním pravého Boha alebo s uctievaním nesprávne zameraným na falošných bohov. — 2. Mojžišova 23:24; 24:1; 34:14; 5. Mojžišova 8:19.

Proskyneo preukazované Ježišovi obvykle zodpovedá pocte vzdávanej kráľom a iným osobám. (Porovnaj Matúša 2:2, 8; 8:2; 9:18; 15:25; 20:20 s 1. Samuelovou 25:23, 24; 2. Samuelovou 14:4–7; 1. Kráľov 1:16; 2. Kráľov 4:36, 37.) Často je jasné, že pocta je Ježišovi preukazovaná nie ako Bohu, ale ako „Božiemu Synovi“ či ako mesiášskemu „Synovi človeka“. — Matúš 14:32, 33; Lukáš 24:50–52; Ján 9:35, 38.

Hebrejom 1:6 sa vzťahuje na Ježišovo postavenie, ktoré je nižšie ako postavenie Boha. (Filipanom 2:9–11) Niektoré preklady tu prekladajú proskyneo ako „vzdať česť“ (The New English Bible), „vzdať poctu“ (Preklad nového sveta) alebo „klaňať sa“ (katolícky preklad podľa Novej Vulgáty). Ak niektorý preklad uprednostňuje slovo „uctievať“, takéto uctievanie je relatívne, pretože Ježiš povedal Satanovi: „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať [tvar slova proskyneo] a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.“ — Matúš 4:8–10.

Hoci Žalm 97:7, ktorý hovorí o uctievaní Boha, bol v Hebrejom 1:6 uplatnený na Krista, Pavol predtým ukázal, že vzkriesený Ježiš „je odleskom [Božej] slávy a presným znázornením jeho bytosti“. (Hebrejom 1:1–3) A tak akékoľvek „uctievanie“, ktoré anjeli prejavujú Božiemu Synovi, je relatívne a prostredníctvom neho je určené Jehovovi.

Trojica — učí o nej Biblia?

„Katolícka viera je to, že uctievame jedného Boha v Trojici a Trojicu v Jednom… Takže Otec je Boh, Syn je Boh a Svätý Duch je Boh. A predsa to nie sú traja Bohovia, ale jeden Boh.“

TÝMITO slovami podáva atanaziánske vyznanie ústrednú náuku takzvaného kresťanstva — náuku o Trojici.a Ak ste katolíkom alebo protestantom, možno vám v kostole hovorili, že to je najdôležitejšia náuka, v ktorú máte veriť. Ale dokážete túto náuku vysvetliť? Neschopnosť porozumieť Trojici uznali i niektorí z najväčších mysliteľov kresťanstva.

Prečo teda ľudia veria v túto náuku? Azda preto, že o nej učí Biblia? Niekdajší anglikánsky biskup John Robinson dal vo svojej najpredávanejšej knihe Honest to God (Poctiví k Bohu) na túto otázku odpoveď, ktorá vedie k zamysleniu. Napísal:

„Všeobecne rozšírené kázanie a vyučovanie predkladá nadprirodzený pohľad na Krista, ktorý nemožno doložiť Novým Zákonom. [Toto kázanie] jednoducho tvrdí, že Ježiš bol Bohom, takže výrazy ‚Kristus‘ a ‚Boh‘ sú zameniteľné. Ale nikde v Biblii sa tak nepoužívajú. Nový Zákon hovorí, že Ježiš bol Božím Slovom, hovorí, že Boh bol v Kristovi, hovorí, že Ježiš je Božím Synom; ale niečo také, že Ježiš bol Bohom, jednoducho nehovorí.“

John Robinson bol v anglikánskej cirkvi spornou postavou. No bolo správne jeho vyjadrenie, že „Nový Zákon“ nikde nehovorí „niečo také, že Ježiš bol Bohom“?

Čo Biblia naozaj hovorí

Niektorí môžu na túto otázku odpovedať citovaním verša, ktorým sa začína Jánovo evanjelium: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.“ (Ján 1:1, King James Version) Nie je to v rozpore s tým, čo povedal anglikánsky biskup? V skutočnosti nie. Ako to John Robinson nepochybne vedel, niektorí novodobí prekladatelia nesúhlasia s prekladom tohto textu v King James Version. Prečo? Pretože vo vyjadrení „to Slovo bol Boh“ v pôvodnej gréčtine slovo „Boh“ nemá určitý člen. V predchádzajúcej časti verša „Slovo bolo u Boha“ je grécke slovo „Boh“ určité, to jest má určitý člen. Preto je nepravdepodobné, že by tieto dve slová mali ten istý význam.

Preto je v niektorých prekladoch ukázaný kvalitatívny aspekt. Napríklad niektoré túto časť prekladajú „Slovo bolo božské“. (An American Translation, Schonfield) Moffat ju prekladá „Logos bol božský“. John Robinson a britský textový kritik Sir Frederick Kenyon však naznačili, že „božský“ nie je tým najvhodnejším prekladom, keď poukázali na to, že ak by Ján chcel zdôrazniť tento význam, mohol použiť theios, grécke slovo pre „božský“. Preklad nového sveta správne pokladá slovo „Boh“ za neurčité, pričom poukazuje na kvalitatívny aspekt gréckeho textu a v angličtine pred ním uvádza neurčitý člen; po slovensky: „Slovo bolo bohom“.

Tento prístup komentuje profesor C. H. Dodd, ktorý viedol práce na preklade New English Bible: „Možný preklad… by bol: ‚Slovo bolo bohom‘. Ak sa prekladá slovo za slovom, nemôže to byť chybné.“ Ale The New English Bible neprekladá tento verš takto. Ján 1:1 v tomto preklade znie: „Keď sa začali všetky veci, Slovo už bolo. To Slovo bývalo s Bohom a čo bol Boh, to bolo i Slovo.“ Prečo prekladateľský výbor nevybral ten jednoduchší preklad? Profesor Dodd odpovedá: „Dôvod, prečo je to neprijateľné, je ten, že by to bolo v rozpore s jánovským smerom myslenia, a teda i s celkovým kresťanským myslením.“ — Technical Papers for the Bible Translator, zväzok 28, január 1977.

Jednoznačný biblický význam

Povedali by sme, že myšlienka, že Ježiš je bohom a nie je tým istým ako Boh Stvoriteľ, je v rozpore s jánovským myslením (myslením apoštola Jána), ako aj s celkovým kresťanským myslením? Preskúmajme niektoré biblické texty, v ktorých sa hovorí o Ježišovi a o Bohu, a uvidíme, čo si niektorí komentátori, ktorí žili pred vznikom atanaziánskeho vyznania, o nich mysleli.

„Ja a Otec sme jedno.“ — Ján 10:30.

Novacián (asi 200 až 258 n. l.) tento text komentoval: „Pretože povedal ‚jedna‘ vec[b], nech kacíri pochopia, že nepovedal ‚jedna‘ osoba. Lebo jedno v strednom rode naznačuje spoločenský súlad, nie osobnú jednotu… Okrem toho, skutočnosť, že hovorí jedno, poukazuje na zhodu, na zhodnosť úsudku a na samo láskyplné spoločenstvo, lebo je logické, že Otec so Synom sú jedno v zhode, v láske a v náklonnosti.“ — Treatise Concerning the Trinity, 27. kapitola.

„Otec je väčší ako ja.“ — Ján 14:28.

Ireneus (asi 130 až 200 n. l.): „Prostredníctvom Neho [Krista] sa môžeme dozvedieť, že Otec je nad všetkými vecami. Lebo On hovorí: ‚Otec je väčší ako ja.‘ Preto náš Pán vyhlásil, že Otec ho prevyšuje v poznaní.“ — Proti kacírstvu, II. kniha, kapitola 28.8.

„To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ — Ján 17:3.

Klement Alexandrijský (asi 150 až 215 n. l.): „Poznať večného Boha, darcu toho, čo je večné, a poznaním a pochopením vlastniť Boha, ktorý je prvý, najvyšší a jeden a dobrý… Človeku, ktorý má žiť pravým životom, sa najprv ukladá poznať Toho, ‚ktorého nepozná nikto, okrem toho, komu ho Syn zjaví‘. (Mat. 11:27) Ďalej sa má učiť o veľkosti Záchrancu, ktorý je po Ňom.“ — Kto je bohatý muž, ktorý bude zachránený? VII, VIII.

„Jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými a prostredníctvom všetkých a vo všetkých.“ — Efezanom 4:6.

Ireneus: „A tak je vyhlásený jeden Boh Otec, ktorý je nad všetkými a skrze všetkých a vo všetkých. Otec je naozaj nad všetkými, a On je Hlavou Krista.“ — Proti kacírstvu, V. kniha, kapitola 18.2.

Títo raní pisatelia jasne rozumeli týmto veršom a na základe nich opísali Otca ako zvrchovaného, nad všetkým a nad každým, vrátane nad Ježišom Kristom. V ich komentároch nie je ani náznak toho, že by verili v Trojicu.

Svätý duch zjavuje celú pravdu

Ježiš sľúbil svojim učeníkom, že po jeho smrti a vzkriesení dostanú svätého ducha ako pomocníka. Sľúbil: „Ale keď príde ten duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy… a bude vám oznamovať prichádzajúce veci.“ — Ján 14:16, 17; 15:26; 16:13.

Tento sľub sa splnil po Ježišovej smrti. Biblia obsahuje záznam o tom, ako boli kresťanskému zboru pomocou svätého ducha zjavené čiže objasnené nové náuky. Toto nové poučenie bolo zapísané v knihách, ktoré sa neskôr stali druhou časťou Biblie, Kresťanskými gréckymi Písmami alebo „Novým zákonom“. Je v tejto záplave nového svetla aspoň nejaké zjavenie o existencii Trojice? Nie. Svätý duch odhaľuje o Bohu a Ježišovi niečo celkom iné.

Napríklad na Letnice roku 33. n. l., po tom, čo svätý duch zostúpil na učeníkov zhromaždených v Jeruzaleme, apoštol Peter svedčil o Ježišovi zástupu zhromaždenému vonku. Hovoril o Trojici? Uvažujte o niektorých jeho výrokoch a posúďte sami: „Ježiša… muža, ktorého vám Boh verejne ukázal mocnými skutkami a predzvesťami a znameniami, ktoré Boh urobil jeho prostredníctvom vo vašom strede.“ „Toho Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami.“ „Boh ho urobil aj Pánom aj Kristom, toho Ježiša, ktorého ste pribili na kôl.“ (Skutky 2:22, 32, 36) Peter, naplnený duchom, tu vyslovil výroky, ktoré majú ďaleko od učenia o Trojici, naopak, vyzdvihujú Ježišovu podriadenosť jeho Otcovi, skutočnosť, že je nástrojom, aby plnil Božiu vôľu.

Krátko nato hovoril o Ježišovi ďalší verný kresťan. Štefan bol privedený pred Sanhedrin, aby odpovedal na obvinenia. Štefan však situáciu zvrátil, obviniac žalobcov, že sú ako ich spurní predkovia. Správa v závere hovorí: „On, plný svätého ducha, sa zahľadel do neba a videl Božiu slávu a Ježiša, ako stojí po Božej pravici, a povedal: ‚Hľa, vidím otvorené nebesia a Syna človeka stáť po Božej pravici.‘“ (Skutky 7:55, 56) Prečo svätý duch odhalil Ježiša len ako „Syna človeka“ stojaceho po Božej pravici, a nie ako súčasť božstva, rovného s Otcom? Je jasné, že Štefan nemal predstavu Trojice.

Keď Peter priniesol Kornéliovi dobré posolstvo o Ježišovi, bola to ďalšia príležitosť zjaviť náuku o Trojici. Čo sa udialo? Peter vysvetlil, že Ježiš je „Pánom všetkých“. Pokračoval však vysvetlením, že jeho postavenie pochádza z vyššieho zdroja. Ježiš bol „Ten, ktorého Boh poveril, aby bol sudcom živých a mŕtvych“. Keď Otec vzkriesil Ježiša, „umožnil mu [dovolil mu], aby sa zjavil“ svojim nasledovníkom. A svätý duch? V tomto rozhovore sa síce objavuje, ale nie ako tretia osoba Trojice. „Boh pomazal [Ježiša] svätým duchom a mocou.“ Teda svätý duch vôbec nie je osobou, naopak, je naň poukázané ako na niečo neosobné, ako na ‚moc‘, o ktorej je tiež zmienka v tomto verši. (Skutky 10:36, 38, 40, 42) Pozorne skúmajte Bibliu a nájdete ďalšie doklady, že svätý duch nie je osoba, ale činná sila, ktorá môže ľudí napĺňať, podnecovať, pôsobiť, aby boli zanietení, a ktorá môže byť na nich vyliata.

Napokon, výbornú príležitosť vysvetliť Trojicu — keby to bola pravdivá náuka — mal apoštol Pavol, keď kázal Aténčanom. Vo svojej reči sa zmienil o ich oltári „Neznámemu Bohu“ a povedal: „Komu teda nevedomky prejavujete zbožnú oddanosť, toho vám zvestujem.“ Zvestoval Trojicu? Nie. Opísal ‚Boha, ktorý stvoril svet a všetko v ňom, súc Pánom neba a zeme‘. A čo povedal o Ježišovi? „[Boh] určil deň, v ktorom chce súdiť obývanú zem v spravodlivosti mužom, ktorého ustanovil.“ (Skutky 17:23, 24, 31) Ani náznak Trojice!

V skutočnosti Pavol vysvetlil o Božích predsavzatiach niečo, čo vylučuje, že by Ježiš a Otec boli rovnocennými časťami Trojice. Napísal: „Boh ‚podrobil všetko pod jeho [Ježišove] nohy‘. Ale keď hovorí, že ‚všetko bolo podrobené‘, je zrejmé, že s výnimkou toho, ktorý mu všetko podrobil. Ale keď mu bude všetko podrobené, potom sa aj sám Syn podrobí Tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh každému všetkým.“ (1. Korinťanom 15:27, 28) Teda Boh bude stále nad všetkými, aj nad Ježišom.

Učí teda Biblia o Trojici? Nie. John Robinson mal pravdu. Táto náuka nie je v Biblii, a nie je ani súčasťou „kresťanského myslenia“. Pokladáte to za dôležité, pokiaľ ide o vaše uctievanie? Mali by ste. Ježiš povedal: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ (Ján 17:3) Ak berieme naše uctievanie Boha vážne, je dôležité, aby sme ho poznali takého, aký je, ako sa nám zjavil. Len potom môžeme naozaj povedať, že sme medzi „pravými ctiteľmi“, ktorí „uctievajú Otca duchom a pravdou“. — Ján 4:23.

a Podľa Katolíckej encyklopédie, vydanie z roku 1907, zväzok 2, strana 33.

b Novacián poukazuje na skutočnosť, že slovo „jedno“ v tomto verši je v strednom rode. Jeho prirodzený význam je preto „jedna vec“. Porovnaj Jána 17:21, kde je grécke slovo pre „jedno“ použité presne tým istým spôsobom. Je zaujímavé, že New Catholic Encyclopedia (vydanie z roku 1967) všeobecne prijíma dielo De Trinitate od Novaciána, hoci poznamenáva, že v ňom „Svätý Duch nie je považovaný za božskú Osobu“.

Jednoznačný zmysel Písma ukazuje jasne, že Ježiš a jeho Otec nie sú jedným Bohom