V katolíckom kostole v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kde som miništroval (pri tejto úvodnej vete si pripadám, ako by som mal už sto rokov), v prednej časti miestnosti, hneď pod kazateľnicou, bol stôl s nápisom „Stále to robte na moju pamiatku“. Zreteľne si to pamätám a odvtedy som to videl napísané v nejakej forme v mnohých cirkvách. Prečo majú tieto slová také významné miesto v našej viere?
Podľa knihy Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch majú veľkonočné sviatky korene ešte v časoch „starých Slovanov, ktorí slávili v jarnom období solárny kult a začiatok poľnohospodárskych prác“. Z Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska sa dozvedáme, že súvisia „s agrárnym mýtom jarného znovuzrodenia božstva (napríklad Osirisa, Demetry, Dionýza, Adonisa)“.
Veľkonočný zajac: Všimnite si citát z Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska: „U Germánov sa [zajac] ako kultové zviera bohyne plodnosti Ostery stal symbolom jarných sviatkov. Na Slovensku… pod vplyvom mestskej kultúry a najmä obchodnej siete sa zajac najmä v 2. polovici 20. storočia stal symbolom veľkonočných sviatkov.“
Vajíčka a kraslice: Encyklopédia Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom uvádza: „Vajce bolo symbolom plodnosti, obnovenia a nepretržitosti života, dôležitým magickým prostriedkom… Bolo darom a obetinou na uzmierenie zlých síl a na získanie priazne mŕtvych.“ Podľa tej istej encyklopédie jeho „magický účinok malo posilniť farbenie“.
Šibačka a oblievačka: V knihe Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch o týchto zvykoch čítame: „Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdanie plodivej sily.“ Z Malej encyklopédie Slovenska sa dozvedáme, že svieže prúty, ktorými sa šibalo, „mali podľa ľudových predstáv zahnať zlé sily a preniesť na človeka svoju sviežosť, rast, plodnosť“. Oblievaniu sa zas „oddávna pripisovala magická očistná funkcia“.
Pamäť je dôležitým aspektom kresťanstva. Ako veriaci sme povzbudzovaní a posilňovaní tým, že pamätáme na vieru a skutky tých, ktorí nás predišli. Pamätáme si, že naša viera je starodávna, pamätáme si zasľúbenia Božieho slova, a keď tak činíme, naša dôvera sa buduje v dôvere v Boha a živote v jeho pravde.
V Písme je niekoľko miest, na ktoré sme povzbudzovaní, aby sme si pamätali, ale Ježišovo prikázanie vyslovené v tú noc, keď bol zradený, vyčnieva z radov ostatných. Táto inštrukcia má hlboký a živý význam a táto spomienka je naďalej základným kameňom našej viery.
Biblia vystríha pred snahou miešať uctievanie Boha s tradíciami a zvykmi, ktoré sa mu nepáčia.
Marek 7:6–8
Povedal im: „Výstižne o vás pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané:
‚Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa veľmi ďaleko. Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuky vyučujú ľudské príkazy.‘
Opustili ste Božie prikázania a pridržiavate sa ľudských tradícií.“
Veľká noc je sviatok, ktorý má pohanský pôvod, a preto tí, ktorí sa chcú páčiť Bohu, ho neslávia.
V Katechizme Katolíckej cirkvi sa píše, že Veľká noc „nie je iba jeden zo sviatkov… je to ‚sviatok sviatkov‘… v ktorom Kristus zvíťazil nad smrťou“. Je to však kresťanský sviatok?
Ak chceme určiť, či je nejaký artefakt pravý, musíme ho podrobne preskúmať. Podobne ak chceme zistiť, či je Veľká noc kresťanským sviatkom, je potrebné preskúmať zvyky a tradície, ktoré sa spájajú s Veľkou nocou.
V prvom rade je dôležité mať na pamäti, že Ježiš svojim nasledovníkom prikázal pripomínať si jeho smrť, a nie vzkriesenie. Apoštol Pavol túto slávnosť nazval „Pánova večera“.
Mnohé veľkonočné zvyky a tradície majú korene v časoch „starých Slovanov, ktorí slávili v jarnom období solárny kult a začiatok poľnohospodárskych prác,“ ako sa uvádza v knihe Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch. Napríklad čo sa týka vajíčok, ktoré sú obľúbeným veľkonočným symbolom, encyklopédia Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom uvádza, že sú „symbolom plodnosti, obnovenia a nepretržitosti života, dôležitým magickým prostriedkom“. O veľkonočnom zajacovi sa v Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska píše, že sa ako „kultové zviera bohyne plodnosti Ostery stal symbolom jarných sviatkov“.
Profesor Philippe Walter, odborník na stredovekú literatúru, v jednom zo svojich diel objasňuje, ako sa pohanské zvyky stali súčasťou veľkonočných osláv. Napísal, že „v procese pokresťančovania pohanských národov“ bolo veľmi výhodné prepojiť pohanský sviatok „prechodu zo smrti zimy do života jari“ so vzkriesením Krista. Profesor Walter dodáva, že to bol kľúčový krok k zaradeniu „kresťanských osláv“ do pohanského kalendára a k vytvoreniu cesty pre masové konvertovanie pohanov.
Tento proces „pokresťančovania“ sa začal až po smrti apoštolov, lebo kým žili, pôsobili ako „prekážka“ v prijímaní pohanských náuk.
Niektorí ľudia môžu však mať pocit, že prijatie určitých veľkonočných zvykov a tradícií nemuselo byť zlé a že to bol spôsob, ako „pohanom“ priblížiť Kristovo vzkriesenie. No apoštol Pavol by s takýmto uvažovaním nikdy nesúhlasil. Hoci bol počas svojich ciest po Rímskej ríši vystavený mnohým pohanským zvykom, nikdy si žiaden z nich neosvojil, a to ani s cieľom priblížiť ľuďom Ježiša. Pavol, naopak, kresťanov varoval: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi. Lebo čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký má podiel svetlo s tmou? ‚Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,‘ hovorí Boh, ‚a prestaňte sa dotýkať nečistého‘.“ (2.Korinťňanom 6:14, 17).
Taký menší chaos. Ale?
Boh stvoril človeka na Svoj Obraz, a ten Obraz povedal: “ Stále to robte na moju pamiatku.“
Podrobnejšie v článku: Prostý pohľad na Sväté písma.